Antická architektúra, ktorej dominovala okrem výstavby obytných budov, námestí, chrámov a technických diel práve výstavba prírodných divadiel a amfiteátrov, sa datuje až do 6. storočia nášho letopočtu. V nasledujúcom období stredovekej architektúry zase dominovala výstavba kláštorov, hradov, zámkov a bolo to obdobie aj zakladania prvých stredovekých miest. Až neskôr v novoveku, asi od 17. storočia, sa začali stavať okrem sakrálnych budov ako sú kostoly a kláštory a obytných budov pre šľachtu a panovnícke rody ako boli kaštiele a paláce, aj divadelné budovy a operné domy. V tejto časti vám predstavíme architektonicky najzaujímavejšie divadelné budovy a operné domy, ale aj galérie a múzeá, ktoré boli v tomto období postavené v Európe.
Medzi obrázkami sa pohybujete šípkami 
.
Ku jednotlivým obrázkom sa Vám spustí automaticky
hlasová nahrávka.
Ak si chcete čítať text, kliknite
na ikonu 
.
Garnierov palác v Paríži je impozantná budova, ktorú navrhol vtedy mladý francúzsky architekt Charles Garnier a po ňom dostala táto budovy opery aj názov. Výstavba nového divadla bola súčasťou veľkej prestavby Paríža a inicioval ju cisár Napoleon III. Cisár sa v roku 1853 rozhodol, že Paríž zmení na moderné hlavné mesto so širokými bulvármi a veľkými námestiami. Nová koncepcia zahŕňala aj výstavbu nových reprezentatívnych budov, vrátane budovy opery. S výstavbou, ktorá trvala až 13 rokov, sa začalo v roku 1862. Je postavený v duchu architektonického historizmu, ktorý sa vyznačuje miešaním rôznych prvkov minulých architektonických slohov.
Budova je skutočne obrovská, jej dĺžka je 173 m a šírka 125 m. Výška od základov po kupolu je 73,6 metra.
Hľadisko má výšku 20 m, hĺbku 32 m a maximálnu šírku 31 m a je v ňom 1 900 sedadiel potiahnutých červeným zamatom. Nad hľadiskom visí obrovský luster, ktorého hmotnosť je osem ton.
Strop okolo lustra bol v roku 1964 vyzdobený maľbami jedného z najznámejších francúzskych maliarov tohto obdobia Marca Chagalla.
Za srdce divadla sa považuje nádherné a elegantné dvojradové mramorové schodisko, obklopené trojpodlažnými arkádami. Zaujímavé je aj veľké foyer, ktorý Garnier navrhol tak, aby pripomínalo galériu v klasickom zámku. Zrkadlá a okná ešte opticky zvýrazňujú jeho veľkosť.
Divadlo La Fenice, v Benátkach patrí rozhodne k najkrajším architektonickým skvostom z tohto obdobia, bolo postavené v roku 1792 a niekoľko krát sa prestavovalo.
Napríklad v roku 1892 zaviedli do divadla elektrinu. Dovtedy tam bolo len plynové svietenie. Naposledy budovu rekonštruovali po obrovskom požiari v roku 1996.
Divadlo má dnes neoklasickú fasádu, mramorom vykladané lobby, grandiózne schodisko s bohato zdobenými lustrami, hľadisko s piatimi poschodiami lóží, zdobených lístkovým zlatom a stropy zdobené krásnymi freskami. Dnešná kapacita je 1100 miest.
Zaujímavosťou poslednej rekonštrukcie v roku 1996 je, že stavenisko malo taký malý priestor, že všetok stavebný materiál musel byť vyrobený a pripravený mimo Benátok, privážaný k divadlu bárkami po vode. Tie museli úzkymi kanálmi preplávať asi 8000 krát, než doviezli na stavbu všetko potrebné. A ešte niečím je toto divadlo jedinečné. Každý prvý deň v roku usporadúva novoročný koncert, ktorý vysielajú viaceré európske televízie.
Royal Opera House, v preklade Kráľovský dom opery, patrí dnes k najmodernejším divadlám v Európe, hoci jeho korene výstavby siahajú do začiatku 18. storočia. Keďže sa divadlo nachádza v Covent Garden, niekedy sa toto divadlo uvádza aj pod týmto názvom. Súčasná budova divadla, ktorá vznikla podľa návrhov architekta Edwarda Middletona Barryho, je už tretím divadlom, postaveným na tomto mieste. Predchádzajúce budovy zničili požiare.
Krásna klasicistická fasáda, foyer aj hľadisko pochádzajú z roku 1858. Ostatné časti budovy sú výsledkom rozsiahlej rekonštrukcie a dostavby z 90. rokov 20. storočia. Pri tejto rekonštrukcii dostavali aj nové zázemie divadla, baletnú sálu, skúšobne pre zbor, nové šatne, novú koncertnú a výstavnú sieň a najmä úplne nový reprezentatívny vstupný priestor. Architektonickou zaujímavosťou je prepojenie starej a novej časti divadla tzv. anglickým operným mostom, ktorý vytvára 3D ilúziu pohybu. Geometricky pripomína chvejúcu sa harmoniku. Cez tento most cupitajú baletky, pretože most spája štvrté poschodie opery s novo dobudovanou kráľovskou baletnou školou.
A viete v čom patrí prvenstvo tomuto divadlu? Bolo to práve Kráľovské divadlo, ktoré ako prvé na svete, v tridsiatych rokoch 19. storočia, použilo vtedy úplnú novinku reflektor, na nasvietenie diania na scéne.
Novorenesančná budova divadla od architekta Jozefa Zítka je jednou z najvýznamnejších stavieb v Čechách z hľadiska národnokultúrneho, historického a rovnako aj z architektonického hľadiska. O jeho výstavbe začali českí vlastenci uvažovať už v roku 1844. Žiadali o tzv. „privilégium na výstavbu“, ktoré im bolo udelené v apríli 1845. Ale až o šesť rokov – v apríli 1851 – bola vyhlásená prvá verejná zbierka na financovanie jeho výstavby.
Nielen český ľud prispel na výstavbu Národného divadla. Aj štát a aj osobne cisár František Jozef I. financovali jeho výstavbu, ktorá bola sprevádzaná mnohými komplikáciami, ale nakoniec sa ho podarilo postaviť a v júni 1881 sa v ňom konala slávnostná premiéra Smetanovej opery Libuša.
Žiaľ, už v auguste toho istého roku došlo k jeho požiaru, čo český národ chápal ako „celonárodnú katastrofu“ a pustil sa do novej finančnej zbierky: za 47 dní bol vyzbieraný milión zlatých. Budovu po požiari dokončil architekt Josef Schutz. Obnovené divadlo bolo otvorené v novembri 1883.
Divadlo je vysoké 26 m. Má výbornú akustiku a počuteľnosť aj v najvrchnejších poschodiach. Nad hľadiskom je umiestnený krásny luster so šírkou 3 metre a dĺžkou 5,5 metrov, ktorý má 260 lampičiek a váži až 2 tony.
Medzi javiskom a hľadiskom sú 3 opony. Železná opona pre prípad požiaru, na druhej opone sú maľby, ktoré znázorňujú obetavosť českého národa pri budovaní Národného divadla a tretia opona je červená, zamatová a rozťahuje sa ručne. Nad oponami je nápis „Národ sobě“, ktorý pripomína fakt, že český ľud významne prispel na financovanie výstavby divadla. Vo foyeri aj v iných priestoroch divadla sú umiestnené busty osobností, ktoré sa mimoriadne zaslúžili o jeho výstavbu.
Na výstavbu opery vo Viedni bola vypísaná architektonická súťaž, v ktorej zvíťazil návrh dvoch domácich architektov Eduarda van der Nülla a Augusta Sicarda v štýle talianskej neorenesancie.
Nová budova začala svoju históriu písať 25. mája 1869 premiérou Mozartovej opery Don Giovanni, ktorej sa osobne zúčastnil cisár František Jozef I. so svojou krásnou manželkou Sisi. Ani jeden z architektov sa však tejto premiéry nedožil. Viedenčanom sa budova opery nepáčila, pretože dostatočne nevynikala jej monumentálnosť a dôstojnosť a tak architekti museli najmä jej fasádu niekoľkokrát upravovať.
Počas 2. svetovej vojny sa budova stala terčom amerického letectva a budova opery bola vážne poškodená požiarom. Po skončení vojny sa potom viedli dlhé diskusie, či ťažko poškodenú stavbu zbúrať alebo zrekonštruovať.
Napokon sa predsa len presadila rekonštrukcia, a to do podoby blízkej pôvodnému stavu. Divadlo bolo opäť otvorené v roku 1955 predstavením opery Fidelio od Ludwiga van Beethovena.
To, že jedna z najznámejších galérií v Londýne, nesie meno anglickej kráľovnej Viktórie a jej manžela princa Alberta, nie je náhoda. Práve kráľovná Viktória iniciovala výstavbu tohto múzea a ona priamo oslovila architekta Sira Astona Webba, s ktorým mala už osobnú skúsenosť zo spolupráce pri realizácii hlavnej fasády Buckinghamského paláca, ktorý je sídlom anglickej kráľovnej.
Kráľovnú k výstavbe múzea podnietil fakt, že v roku 1852 sa konala v Crystal Palac v Londýne výstava o britských úspechoch priemyselnej revolúcie, ktorá mala obrovský úspech a prilákala množstvo aj zahraničných návštevníkov do Londýna.
Typickým prvkom budovy múzea je kupola, ktorej tvar aj výzdoba je inspirovaná kráľovskou korunou a pred hlavným vstupom sú aj sochy kráľovnej Viktórie a jej manžela, princa Alberta. Budova patrí k architektonicky najvýznamnejším dielam tzv. viktoriánskej architektúry. Jej typickými prvkami je využívanie červených tehiel a portlanského kameňa na fasáde.
V múzeu sú vystavené rôzne zbierky umeleckých diel z celého sveta, vrátane malieb od Rafaela, alebo replika sochy Davida od Michalengela. Ale vystavená je aj napríklad najstaršia anglická vidlička, vyrobená v roku 1632.
Ktoré svetoznáme divadlo má na strope nad hľadiskom maľbu Marca Chagalla?
Royal Opera House, Londýn
Budová Štátnej opery vo Viedni
Parížska Opera – Garnier
Koľko opôn má medzi hľadiskom a javiskom Národné divadlo v Prahe?
4 - bielu, modrú, červenú a fialovú
3 - železnú, maľovanú a červenú zamatovú
2 – železnú a tmavomodrú
Aká opera mala premiéru v roku 1869 v budove Štátnej opery vo Viedni?
Mozartova opera Don Giovanni, ktorej sa osobne zúčastnil cisár František Jozef I. so svojou manželkou Sisi.
Pucciniho opera, Madam Butterfly, ktorej sa osobne zúčastnil kráľ Ľudovít XIV.
Verdiho opera, La traviata, ktorej sa osobne zúčastnil kráľ Karol IV.
