Reduta, BratislavaBudova Reduty, ktorá je sídlom Slovenskej filharmónie, bola postavená v rokoch 1913 – 1919 na mieste starej mestskej sýpky podľa víťazného projektu z architektonickej súťaže, ktorú vypísala mestská rada v roku 1906. Autormi boli budapeštianski architekti Dezider Jakab a Marcel Komor. Reduta bola postavená v neobarokovom štýle s prvkami rokoka a secesie. To sú tie bohaté ozdoby na fasáde budovy. Pôvodne tu sídlili rôzne spolky a dlhé roky tu bolo aj kino Reduta.

Reduta, BratislavaBratislavská Reduta je monumentálna reprezentačná budova so slávnostnými sieňami, koncertnou a divadelnou sálou, s veľkolepým vstupným priestorom a monumentálnym schodiskom. Budova má štyri nadzemné podlažia a jedno podzemné podlažie. Začiatkom 21. storočia bola budova príkladne zrekonštruovaná a pri rekonštrukcii sa podarilo zachrániť nielen bohato zdobené fasády, ale aj obnoviť farebné vitráže a vzácne sklenené výplne s leptanými ornamentami.

Divadlo Andreja Bagara, NitraPrvé nitrianske divadlo bolo postavené ešte v roku 1883 s kapacitou 360 miest. Deväť metrov široké javisko bolo osvetlené petrolejovými lampami. Budova stála na ploche terajšieho divadla na Svätoplukovom námestí a slúžila nitrianskej verejnosti až do jej zničenia leteckou bombou v druhej svetovej vojne. V roku 1992 sa Divadlo Andreja Bagara presťahovalo do novej modernej budovy, ktorá patrí k najväčším a najmodernejším divadelným budovám na Slovensku.

Divadlo Andreja Bagara, NitraIde o budovu so svetlým mramorovým obkladom a veľkými presklenými plochami. V budove sú 2 sály: Veľká sála s kapacitou 577 miest a Štúdio so 120 až 150 miestami. Autormi budovy divadla sú Juraj Hlavica,  Márius Žitňanský a  Štefánia Rosincová. Práve v tomto divadle začínal známy divadelný režisér Jozef Bednárik so svojimi muzikálovými inscenáciami ako napr. Fidlikant na streche, ktorá mala až neuveriteľných 150 repríz.

Múzeum Tatranského národného parku, Tatranská LomnicaVedeli ste, že na Slovensku máme aj Múzeum Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici? Bolo postavené s cieľom informovať návštevníkov o faune a flóre Vysokých Tatier, teda o tom, aké unikátne kvety a stromy sa nachádzajú v Tatrách alebo aké zvieratá tu žijú. Múzeum bolo dokončené v roku 1969 a podnetom na jeho vznik bola kandidatúra Tatier na MS 1970 v klasickom lyžovaní.

Múzeum Tatranského národného parku, Tatranská LomnicaAutorom stavby je slovenský architekt Pavol Merjavý, ktorý za toto dielo získal v roku 1971 najprestížnejšiu slovenskú Cenu za architektúru, ktorá sa udeľuje výnimočným architektonickým dielam „Cenu Dušana Jurkoviča“. Ide o modernú budovu, ktorá je tvarovo jednoduchá so sedlovou strechou a kamenným obkladom na fasáde aj v interiéri. Budova je trojpodlažná s jedným podzemným podlažím a výstavná hala je otvorený priestor na výšku troch podlaží. Z neho idú schody na galériu, kde sú ďalšie expozície múzea. Budova dnes už pôsobí trochu ošumelým dojmom, ale v čase svojho vzniku patrila k najmodernejším stavbám Tatier.

Kulturpark v bývalých kasárňach, KošiceV mnohých mestách na Slovensku je stále veľa budov, ktoré už nejaký čas chátrajú a sú opustené. To bol aj príklad bývalých Kasárni v Košiciach. Celý komplex budov kasární bol postavený na konci 19. storočia v historickom parku Košíc. Kasárne slúžili ako vojenské sklady, ktorých súčasťou bola aj pekáreň a vodáreň. Od konca 20. storočia sa už nevyužívali a objekty začali chátrať. Keď Košice uspeli vo svojej ambícii stať sa Európskym hlavným mestom kultúry v roku 2013, pripravili projekt rekonštrukcie týchto kasárni za účelom ich využitia pre kultúrne, spoločenské a umelecké aktivity.

Kulturpark v bývalých kasárňach, KošiceProjekt rekonštrukcie kasární bol spustený v roku 2012 a po roku už začali fungovať v plnej prevádzke. Z pôvodných vojenských kasární zostali tri hlavné budovy, ku ktorým pribudlo osem nových pavilónov. Architekt Irakli Eristavi pomenoval každú budovu a využil na to vojenskú medzinárodnú terminológiu známu aj z letectva. Preto sa tri hlavné budovy volajú Alfa, Bravo a Charlie. V zrekonštruovaných budovách tu ateliéry, dielne, štúdiá či učebne, multifunkčné sály, určené na koncerty, divadelné predstavenia, prednášky či konferencie.

Galéria Nedbalka, BratislavaAj Galéria Nedbalka je príkladom toho, ako sa dá do starej budovy v historickom centre mesta, vniesť nový príbeh. Budova, v ktorej sa Galéria Nedbalka nachádza, pochádza z 19. storočia. Pôvodne bola v budove banka, ale potom bola viac rokov nevyužívaná. Až po niekoľkých rokoch sa pôvodné priestory banky zrekonštruovali pre účely výstavných priestorov. Názov dostala galéria podľa ulice, na ktorej je umiestnená budova galérie.

Galéria Nedbalka, BratislavaČasto sa Galéria Nedbalka prirovnáva k newyorskému Guggenheimovému múzeu. Dôvodom je, že aj v Galérii Nedbalka je vytvorený centrálny komunikačný priestor so štyrmi podlažiami v kruhovitom tvare so zaskleným zastrešením. Podobne je to riešené aj v Guggenheimovom múzeu v New Yorku, ktorého autorom je svetoznámy architekt F. L. Wright.