Divadlo vo Fourvière, dnešný Lyon, Francúzsko Veľké divadlo v Lyone, známe tiež ako staroveké divadlo Fourvière, bolo postavené v roku 15 pred našim letopočtom na kopci Fourvière. Patrí ku skvostom antickej architektúry na území dnešného Francúzska. Ide opäť o prírodný amfiteáter, pri výstavbe ktorého hral veľký význam výber lokality – pahorka Fourvière. Podľa neho dostalo aj pomenovanie. Konštrukcia aj dispozícia divadla je veľmi podobná Marcellovmu divadlu v Ríme.

Divadlo vo Fourvière, dnešný Lyon, Francúzsko Táto starodávna stavba je jednou z najstarších svojho druhu a je zázrak, že sa vôbec zachovala až do začiatku 20. storočia, kedy bola v značnom rozsahu rekonštruovaná. V súčasnosti sa koná v tomto prírodnom divadle aj svetoznámy hudobný festival, cirkusové predstavenia, ale aj tanečné, hudobné a divadelné vystúpenia.

Katalánsky palác hudby, Barcelona, Španielsko Najzaujímavejšou koncertnou sieňou v Španielsku z tohto obdobia je určite slávny Katalánsky palác hudby, postavený v rokoch 1905 - 1908 v Barcelone podľa návrhu architekta Domenecha Lewis-a-Montarera. Ide naozaj o jeho najznámejšie a majstrovské dielo. Palác je dnes už súčasťou zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Palác hudby bol v čase svojho vzniku jednou z najmodernejších budov v Barcelone a vystupovali tu známi operní umelci.

Katalánsky palác hudby, Barcelona, Španielsko Na fasáde paláca sú použité úžasné kombinácie materiálov a architektonických prvkov. Ide najmä o kombináciu červených tehiel, železa, glazovaných obkladov a sklených vitráží. Na fasáde sa nachádzajú aj reliéfy a busty španielskych, ale aj svetových hudobných skladateľov. Koncertná sála je navrhnutá tak, aby bolo možné využiť prirodzené osvetlenie cez veľké klenuté vitráže a sklenenú kopulu. Koncertná sieň má tiež výbornú akustiku, čo ocenili viacerí dirigenti, hudobníci aj skladatelia.

Markgrófsky operný dom, Bayreuth, Nemecko Majstrovské dielo barokovej divadelnej architektúry bolo postavené v rokoch 1745 až 1750. Podnet na jeho výstavbu dala markgrófka Wilhelmina, manželka Fredericka, markgrófa Brandenburgsko-Bayreuthského. Operný dom má kapacitu 500 divákov a je 71,5 m dlhý, 30,8 m široký a 26,2 m vysoký. Bol navrhnutý renomovaným divadelným architektom  Giuseppe Galli Bibienom. Len kamenná fasáda s veľkými stĺpmi sú dielom francúzskeho architekta Josepha Saint-Pierra.

Markgrófsky operný dom, Bayreuth, NemeckoHľadisko s pôdorysom v tvare zvona je lemované tromi radmi lóží, ktoré sú bohato zdobené so štruktúrou dreva a maľovanými plátnami. Práve vďaka plátnam architekt docielil výbornú akustiku v divadle a spríjemnil celý interiér divadla.

Múzeum del Prado, Madrid, Španielsko Vychýrené múzeum Prado dal postaviť v roku 1785 vládca Karol III. podľa návrhu architekta Juana de Villanueva. Pôvodne malo ísť o múzeum prírodných vied, kde v areáli mala byť aj botanická záhrada a rôzne budovy laboratórií. Dokončené však bolo až v roku 1819 počas vlády Ferdinanda VII., ktorý vraj na naliehanie svojej manželky Isabely rozhodol o zmene a namiesto múzea prírodných vied tam zriadili galériu s názvom Kráľovské múzeum maliarstva a sochárstva. Našťastie, botanickú záhradu sa podarilo tiež zrealizovať. Budova Prada patrí k najpozoruhodnejším príkladom španielskej klasicistickej architektúry.

Múzeum del Prado, Madrid, ŠpanielskoBudova má tvar pretiahnutého obdĺžnika. Okolo západnej strany sa vinie Pradská alej a južne od budovy je botanická záhrada. Najkrajšie na budove je severné priečenie s dvoma stĺpmi, s nástupným schodiskom a dvoma bočnými rampami. Schodiskom sa vstupuje do priestrannej rotundy. Na priečelí budovy je bohatá sochárska výzdoba. Pred pár rokmi bola dokončená výstavba nového krídla, ktorého autorom je španielsky architekt Rafael Moneo, vďaka čomu sa výstavná plocha múzea rozšírila o viac než polovicu a zároveň boli vybudované aj podzemné chodby, ktoré spájajú jednotlivé pavilóny galérie.

Vatikánske múzeá, Vatikán, Taliansko Vatikánske múzeá patria k najväčších múzejným komplexom na svete a k najkrajším stavbám talianskeho renesančného umenia s odkazom a inšpiráciou na architektúru starého antického Ríma. Vatikán je štát a mesto v jednom, a je to najmenší suverénny štát sveta. Nachádza sa v srdci Ríma a je sídlom pápeža. Komplex múzeí tvoria viaceré vatikánske paláce, postavené na troskách antickej architektúry a od 13. storočia boli postupne dostavované a rekonštruované. Pôvodne všetky priestory dnešného múzea slúžili pre potreby cirkvi.

Vatikánske múzeá, Vatikán, TalianskoPrvé múzeum vzniklo v 18. storočí pod patronátom pápežov Klementa XIV. a Pia VI., ktorí mali veľkú záľubu v umení a rozhodli sa cirkevné umelecké zbierky sprístupniť aj širšej verejnosti. K ďalšiemu rozšíreniu došlo v 19. storočí za vlády pápeža Pia VII. Postupne v tejto tradícií pokračovali aj ďalší pápeži, ktorí sprístupnili aj ďalšie priestory Vatikánu a zriadili tu postupne ďalšie a ďalšie múzea ako napr. Etruské, Egyptské, Kresťanské a atď. Múzeá sa rozprestierajú na ploche 55 000 metrov štvorcových, nie všetky sú však prístupné verejnosti. Vatikánske múzeá sú piate najväčšie na svete. Tvoria ich až 10 000 miestností a kaplniek, 20 nádvorí a 300 schodíšť.

Vatikánske múzeá, Vatikán, TalianskoSúčasťou Vatikánskych múzeí je aj známa Sixtínska kaplnka, ktorá bola dostavaná v 15. storočí a je slávna najmä vďaka freskám „Stvorenie Adama“ alebo „Posledný súd“ od známeho talianskeho umelca Michelangela. Sixtínska kaplnka je od roku 1984 spolu s ostatnými architektonickými pamiatkami Vatikánu zapísaná v zozname svetového dedičstva UNESCO a dodnes sa v nej koná konkláve (voľba nového pápeža).

National Gallery, Londýn, Veľká Británia Národná londýnska galéria bola postavená v roku 1838 na Trafalgarskom námestí podľa návrhu architekta Wiliama Wilkinsa. Budova je obrátená priečelím do námestia, ale výstavným priestorom slúžilo len západné krídlo. Vo východnom krídle bola umiestnená Kráľovská akadémia.

National Gallery, Londýn, Veľká BritániaPo čase však priestorové možnosti západného krídla už nepostačovali požiadavkám galérie, a preto sa uvažovalo o jeho dostavbe, ktorá sa aj realizovala v rokoch 1872 až 1876 a pristavalo sa ďalšie krídlo v novorenesančom štýle s obrovskou osemuholníkovou galériou. V roku 1991 sa opäť priestory galérie rozšírili a dostavbu naprojektovali architekti Robert Venturi a Denis Scott Brown v duchu postmodernizmu.